Keď je to o oblbovaní

I predaj podielových fondov so vstupným poplatkom 5,54 % a odmenou za celoživotný servis vo výške vyše 10-násobku pravidelnej predpokladanej investície môže byť legitímnym obchodom. Na cene sa totiž vždy dohodujú dve strany. Kupujúci a predávajúci. A dohodnú si takú, akú obe strany považujú za férovú.

Čo vám za 2.100 EUR ponúkne obchodný zástupca Ertrag und Sicherheit? A čo vám ponúkne za 7.350 EUR?

Sprostredkovateľské spoločnosti a ich obchodní zástupcovia (sprostredkovatelia) sa živia sprostredkovaním predaja finančných produktov, za čo inkasujú od finančných inštitúcií provízie. Obchodní zástupcovia Ertrag und Sicherheit vykonávajú finančné sprostredkovanie v sektore kapitálového trhu ako viazaní agenti. Zmluvu majú podpísanú so spoločnosťou Jung, DMS und Cie. GmBH, Viedeń.

Na investovaní do väčšiny podielových fondov nie je nič zlé. Dokonca to môžeme pre veľkú časť populácie považovať za dostupný, rozumný a finančné ciele zabezpečujúci investičný nástroj. Zbystriť pozornosť však treba vtedy, keď do podielových fondov vám niekto odporúča investovať prostredníctvom investičného životného poistenia alebo máte platiť viac ako jeden (vstupný) poplatok.

Na príncipe viac ako jedného poplatku funguje investovanie do fondov od zástupcov Ertrag und Sicherheit. Okrem vstupného poplatku pri akciových fondoch (ktorý nazývajú ážio alebo agio) vo výške 5,54 % z každého vkladu, zaplatíte aj niekoľkonásobok plánovaného mesačného vkladu. Ako sme vyššie napísali, ak s tým kupujúci súhlasí, cena je férová. Čo sa však vo “vreci”, ktoré vám ponúkajú ukrýva? Vysoká nákladovosť a kopa, povedzme to mierne, oblbovákov. Tie sú potrebné na to, aby bol človek ochotný zaplatiť nehorázne vysoký poplatok (za otvorenie účtu/servisný poplatok), ktorý pri inom sprostredkovateľovi platiť nemusí.

Sme si istí, že nie všetci obchodní zástupcovia Ertrag und Sicherheit pracujú rovnako či podobne, radi by sme však pre podobné prípady poskytli zopár odporúčaní:

  1. skôr než klientovi čokoľvek ponúknem, detailne zistím jeho potreby, možnosti, finančnú históriu atď.,
  2. ponúknem mu riešenie, ktoré ani o jeden cent neprevyšuje sumu, ktorú klient zadal,
  3. neponúkam klientovi niečo, o čom nebola ani reč,
  4. nezavádzam klienta minulými výnosmi, 
  5. neukazujem mu výnos za obdobie, ktoré začalo v čase totálnych miním,
  6. pri podielových fondoch a iných investíciách nenaviazaných na pevný úrokový výnos nikdy nehovorím o výnose garantovanom,
  7. nehrám sa na finančného guru-a a ako generál po bitke nepoviem, že “sa vedelo vopred, že trhy pôjdu výrazne dole”,
  8. klienta informujem nielen aj, ale najmä o potenciálnych rizikách,
  9. nepletiem klienta slovami typu  “ážio/agio/medzinárodný/emisný poplatok”, veď sa predsa jedná o vstupný poplatok,
  10. načo používať slovo “exkluzívny(-e)”, keď niečo také má dnes takmer každá sprostredkovateľská spoločnosť, no jediné exkluzívne na tom je to, že to má len iný názov,
  11. nepreháňam s výškou očakávaných výnosov, pretože všetko nad 7 % p. a. v dlhodobom horizonte je podozrivé.

Jedno sa musí uznať. Vymyslené to majú dobre. Náš zákon o kolektívnom investovaní č. 203/2011 Z. z. v paragrafe 13, ods. 5 hovorí, že vstupný poplatok je príjmom správcovskej spoločnosti. Tieto ho potom vyplácajú sprotredkovateľskej spoločnosti (prvý zárobok). Navyše investičné spoločnosti pravidelne vyplácajú “udržiavateľskú” (následnú) províziu ako časť z management fee (druhý zárobok). Ak k tomu pripočítame vysoký poplatok za “doživotný servis” (tretí zárobok), biznis ako stvorený. 

Ku konfliktu so zákonom o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve nedochádza. Ten totižto zvýhodňuje zahraničné sprostredkovateľké/poradenské spoločnosti a tie môžu inkasovať finačné plnenie od klienta a zároveň inkasovať provízie od finančných inštitúcií.