Kto je v skutočnosti negramotný?

Konštatovania typu „finančná gramotnosť domácností na Slovensku je nízka" možno počuť z viacerých strán. Dokazujú to nielen prieskumy Národnej banky Slovenska, s týmto faktom súhlasí väčšina finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov a stotožnené sú s tým i samotné finančné inštitúcie. Píšu o tom i viaceré periodiká, ktoré sa venujú témam o finančných produktoch.

Najzarážajúcejším faktom však ostáva, že či už štátne orgány, orgán dohľadu, samotné finančné inštitúcie, väčšina finančných sprostredkovateľov (poradcov) a médií s tým nič nielen nerobí, ale súčasnú finančnú (ne-)gramotnosť považujú za vyhovujúcu.

Už sme si zvykli na názvy článkov v periodikách hovoriace: „... so životnou poistkou si aj nasporíte“, alebo „ako najvhodnejší spôsob vytvárania kapitálu na dôchodok považuje naša spoločnosť investičné životné poistenie“, alebo „...so štátnym príspevkom pre mladých získate na obdobie piatich rokov úrokovú sadzbu nižšiu o 3 percentá“ atď.

Aby sme vás dlho nenapínali, prejdeme priamo k veci. Hypotekárny úver pre mladých (ďalej iba úver so ŠPM) je charakteristický tým, že po splnení zákonom stanovených podmienok k nemu prislúcha benefit v znížení úrokovej sadzby. Tento benefit je, a teraz citácia zo zákona o bankách:

„... hypotekárna banka sa zaviaže, že mladému poberateľovi hypotekárneho úveru na dobu piatich rokov od poskytnutia a začatia úročenia hypotekárneho úveru zníži úrokovú sadzbu určenú v zmluve o hypotekárnom úvere v rovnakej výške, ako sa určí štátny príspevok pre mladých podľa odseku 2, najviac však o 1 %...“

Nie náhodou sme zvýraznili číslovku na konci citácie. Ak ste na skúške (podľa názorov mnohých slabej Ekonomickej Univerzity v Bratislave) namiesto percentuálneho bodu použili slovo „percento“, zo skúšky ste leteli. Miešať percentá a percentuálne body je ako miešať jablká a hrušky. Ak už samotní zákonodarcovia schválili (i v dobrej viere) takúto hlúposť, nemuseli im naletieť aspoň banky poskytujúce úvery so ŠPM a opičiť sa v hlúpostiach. Prečo je rozdiel v pojmoch percentuálny bod a percento taký dôležitý? Ukážme si na jednoduchom príklade.

Majme v krajine X daň z pridanej hodnoty napr. 20 %. Ak ju zákonodarný orgán chce zvýšiť napríklad na dvojnásobok, musí jej sadzbu zvýšiť na 40 %. Teda o 20 percentuálnych bodov alebo o 100 percent (samotné zvýšenie na dvojnásobok musí evokovať, že je to o 100 %).

Ak teda máme úvery so ŠPM, správna terminológia použitá v zákone má hovoriť o znížení o percentuálne body, nie o percentá. Ak totižto znížime napríklad úrokovú sadzbu pri úvere so ŠPM z nominálnych 5 percent podľa dnes platných výšok  príspevkov, teda o 3 percentá (1 % banka, 2 % štát), dostaneme výslednú úrokovú sadzbu 4,85 %.

Pokračujme v našom príklade s DPH. Ak je v krajine X neskôr záujem zákonodarného zboru znížiť DPH zo 40 % na pôvodnú úroveň predošlých 20 %, zníži sa buď o 20 percentuálnych bodov (40 mínus 20) alebo o 50 percent (40 krát 0,5)!

Čo dodať, ak bežný spotrebiteľ (vrátane tvorcov zákona) nerozumie rozdielu v percentách a percentuálnych bodoch, je to pochopiteľné, ale keď tomu nerozumejú niektorí ekonomickí redaktori alebo aj banky, je to hanba. Pri výklade zákonov týkajúcich sa finančných inštitúcií, finančných sprostredkovateľov alebo finančných poradcov už máme svoje skúsenosti. Ale o tom možno nabudúce.