Regulátor nepochopil

Ak vám topánka spôsobila otlak, začnite chodiť bosí alebo si odrežte nohu nad členkom. K takémuto riešeniu sa dá prirovnať prvotný návrh Ministerstva financií k novele zákona č. 186/2009 Z. z. v súvislosti s reguláciou spôsobu a výšky odmien pre finančných agentov.

 

Autori novely chcú (v skratke) dosiahnuť, aby finanční agenti pravidelne klientov neprepoisťovali, aby sa zvýšila starostlivosť o klientov, aby klesla výška platieb za poistky, aby klesli náklady finančných inštitúcii atď.

 

K búrke, či nevôli zo strany samotných finančných agentov a ich profesných organizácií došlo už pred vyše mesiacom a žiadna kaša sa neje tak horúca ako sa navarí, ako autorovi totoho portálu mi vša nedá, a to i bez poznania budúcej konečnej verzie regulácie, pripojiť zopár poznámok a uviesť regulátora, ktorý je zjavne mimo, do reality. Jeho prvotný návrh je totiž práve o odrezaní časti dolnej končatiny z dôvodu, že sa mi spravil otlak.

 

Absolútne súhlasím s tým, že otlaky nie sú nič príjemné, rozumej, že časť finančných agentov (sprostredkovateľov a ich materských sprostredkovateľských spoločnosti) svoju prácu robí zásadne pro-provízne a klienta majú iba za dojnú kravu. Ak ste pravidelnými čitateľmi tohoto portálu zistíte, že každý druhý článok a najmä analýzy nákladovosti jednotlivých produktov jasne hovoria o tom, že niečo je nutné regulovať, alebo dokonca zakázať. Ale hodiť medzi všetkých napalm a okopírovať a ešte výrazne pritvrdiť český i európsky model regulácie, je asi to najjednodušie, ale zároveň (bez servítky) najhlúpejšie.

 

Čo je potrebné regulovať a čo nie a čo si vyžaduje zmeny oproti súčasnému stavu? Začnime jednoduchým sumárom.

 

Regulovať je potrebné tie finančné produkty, ktorých nákladová konštrukcia je zložitá až nedešifrovateľná a tie, ktoré vyžadujú od klienta vysoký úvodný vstupný poplatok v pomere k čistej reálnej investícii/vkladu alebo po pár rokoch vplyvom poplatkov (nie vplyvom vývoja ceny podkladového aktíva) je disponibilný stav účtu klienta v hlbokom mínuse.

 

Potrebné regulovať:

predaj investičného životného poistenia, resp. akéhokoľvek životného poistenia so sporiacou/investičnou časťou,

predaj pravidelného investovania s dlhoročne predplatenými poplatkami,

predaj pravidelného investovania so zdvojenými vstupnými poplatkami,

predaj pravidelného nákupu cenných kovov (najmä zlata), ktoré nie sú ani v súčasnosti pod dohľadom regulátora.

 

Nie je potrebné regulovať:

predaj neživotného poistenia,

predaj životného čisto rizikového poistenia,

predaj hypotekárnych úverov.

 

Aké iné zmeny trh vyžaduje:

zmena odmeňovania pri predaji II. a III. piliera,

zmena daňovej legislatívy na viacerých úrovniach,

zmena legislatívy pri udeľovaní licencií a požiadaviek na predajcov finančných produktov,

 

 

V nasledujúcich odstavcoch jednoduchý sumár postupne rozoberiem:

 

I. Potrebné regulovať

 

1. Životné poistenie so sporiacou/investičnou zložkou je príkladom poplatkovo neprehľadného, a preto aj drahého produktu. Dešifrovať poplatkovú štruktúru dopodrobna sa podarilo zatiaľ iba portálu, z ktorého článok práve čítate. Skutočnosť, že ide o zložité produkty, využívajú niektorí predajcovia k províznej žatve aj pod zámienkou iných benefitov, ktoré majú od pravdy na míle ďaleko (viď tu a tu). Riešením by mohlo byť: (a) povinné zverejňovanie nákladov jedným ukazovateľom, (+b) povinné ponúknutie inej investičnej možnosti, (+c) povinné poskytnutie informácie o výške provízie na úrovni sprostredkovateľskej spoločnosti; alebo niečo ešte jednodušie, povinne zverejniť cenu produktu bez akejkoľvek provízie (netto cena) a ceny produktu s províziou (brutto cena). Mimochodom, český Allianz už IŽP vyše roka nemá v ponuke, Union u nás zastavil predaj IŽP začiatkom tohoto roka. Prečo asi?

 

2. Predplatené poplatky pri investovaní cez investičné spoločnosti sú ďalším spôsobom ako dostať províziu hneď a aj za niekoľko dekád dopredu. Agent môže vybrať jeden z top produktov, ale predplateným poplatkom z neho spraví také lepšie IŽP. Riešením by bolo: (a) povinne ponúknuť porovnanie s poplatkom priebežným (avšak štandardizovaným spôsobom, lebo už som videl rôzne “prepočty a porovnania”), (+b) stanoviť maximálnu dobu, na ktorú sa dá predplatený poplatok nastaviť (napríklad na 3 roky - toto donúti agenta starať sa o zmluvu dlhodobo), (+c) povinne poskytnúť informácie o výške provízie na úrovni sprostredkovateľskej spoločnosti; alebo niečo ešte jednodušie, povinne zverejniť cenu produktu bez akejkoľvek provízie (netto cena) a ceny produktu s províziou (brutto cena).

 

3. Na trhu pôsobila jedna firma, ktorá pri pravidelných investíciách od klienta brala 2 poplatky. Teda ešte berie, len sa inak volá a ponúka iné fondy. Jeden poplatok priebežný a ďalší predplatený. Opäť poplatkovo také niečo ako podpriemerné IŽP. Obchádzajú zákon o sprostredkovaní, ktorý neumožňuje slovenským subjektom vykonávať sprostredkovanie a poradenstvo zároveň. Ups, naše zákony sa dajú tak pekne obchádzať. A vo firme provízna ryža. Páni regulátori, toto ste si dáko nevšimli!

 

4. Pravidelné investovanie do cenných kovov (najčastejšie zlata) regulácii a teda pod dohľad nespadá dodnes. A nie je ani vo vašom návrhu. Ako je možné akceptovať marže v desiatkach percent a navyše skásnuť klientov o predplatené poplatky? Povinne zverejňovať marže (rozdiel medzi trhovou a predajnou cenou) a stanoviť predplatený poplatok na max. 3 roky). S investovaním do týchto produktov sú spojené niekedy až 4 poplatky. Priebežný, predplatený, za vedenie účtu a fee za depozit. Opäť by jeden štandardizovaný nákladový ukazovateľ mohol pomôcť.

 

 

II. Nie je potrebné regulovať

 

1. Neživotné poistenie je na trhu predaja finančných produktov z hľadiska vyplácania provízie najtransparentnejším typom produktu! Plynie z neho výlučne priebežná provízia. Vplyvom silnej konkurencie ceny neživotných poistiek klesali. Navyše je možné cenu drvivej väčšiny bežných retailových produktov neživotného poistenia ľahko overiť na množstve portálov. Klient má tým pádom informácie a nie je v informačnej tiesni - klienta agent neoklame ako napr. pri investičnom životnom poistení. Iná je situácia, keď sprostredkovateľská spoločnosť s niektorou(-ými) poisťovňou(-ami) nemá zmluvu na predaj konkrétneho typu produktu a jej agent klienta prepoistí alebo ponúkne (napr. na základe kritéria cena) drahší variant. Preto by bolo vhodné povinne poskytnúť nielen zoznam poisťovní, ale aj produktov, ktoré vie agent pre klienta sprostredkovať. Nech sa odhalia prepoisťováci.

 

2. Predaj rizikového poistenia si prílišnú reguláciu nezasluhuje preto, že klient dostáva informáciu o cene jednotlivého pripoistenia, ktorého výška je pevne stanovená a počas poistnej doby nemenná. Ako pri neživotnom poistení, porovnať ceny je relatívne jednoduché. Ak by predsa bolo potrebné regulovať spôsob výplaty provízie, napríklad formou priebežnej (ako pri neživotnom poistení), potom zákonom prinúťte poisťovne, aby vyplácali priebežnú províziu tomu, kto ju uzavrel. Ak totiž agent zmení sprostredkovateľskú spoločnosť A za spoločnosť B, bežnou praxou takmer bez výnimiek je, že všetky následné provízie dostáva iba pôvodná sprostredkovateľská spoločnosť. A nie agent, ktorý sa po odchode do spoločnosti B o klienta i naďalej stará. Je to ako naďalej platiť za servis auta servisu X i napriek tomu, že po dákom období ho vymením za iný lepší servis Y, ale ten za služby pre mňa nedostane nič.

 

3. Predaj hypotekárnych úverov mohol byť tŕňom v oku takto pred rokom, kedy refinančná žatva nabalila nejednu sprostredkovateľskú spoločnosť a jej agentov, ale to už je za nami. Výška provízie za predaj hypotéky nie je tak priamo premietnutá do ceny hypotéky (úrokovej miery) ako pri investičných produktoch. Inak by slovenské hypotéky neboli jedny z najlacnejších v eurozóne (Trend TOP v stavebníctve a realitách, máj 2017, str. 38 a 39). Navyše nízkym úrokom vďačia klienti výraznou mierou práve agentom.

 

 

III. Aké zmeny trh vyžaduje

 

1. Zmena odmeňovania pri predaji II. a III. piliera je najočividnejším príkladom odmeňovacej asymetrie. Ideálne na príklade. Ako autorovi tohoto článku jeho dôchodková správcovská spoločnosť len za prvý kvartál tohoto roka účtovala poplatok za zhodnotenie (!) v indexovom fonde vo výške 31,46 EUR. Mimochodom, celková jednorazová odmena pre sprostredkovateľskú spoločnosť za uzavretie zmluvy II. piliera je maximálne 8 % z priemernej výšky mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov (tento rok teda max. 70,64 EUR). Z tejto sumy 70,64 EUR dostane priemerný agent (podľa pozície v sprostredkovateľskej spoločnosti) cca polovicu. Takže zámerom Ministerstva financií je zvýšiť starostivosť o klienta, ale vlastne na vlastné náklady agentov. Apropo, prečo vznikol nezmyselný a ešte k tomu aj scestný poplatok za výkonnosť v indexových fondoch? Fico Štát sa dohodol s DSS-kami, že im síce zoberie časť príspevkov (zníženie príspevku z 9 % na 4 % s neskorším postupným rastom na 6 %), a tým zníži ich príjem, následne zavedie poplatok za zhodnotenie v indexovom fonde, aby im tým refundoval tento výpadok a zároveň im zavrel ústa. Kto je vo finále poškodeným? Opäť klient - sporiteľ v II. pilieri. Podobne je to v III. pilieri, slabá odmena agentovi, nároky na starostlivosť vysoké. A aj keď boli správcovské poplatky v doplnkovom dôchodkovom sporení znížené, stále sú vzhľadom k výkonnosti väčšiny fondov privysoké.

 

2. Daňová diskríminácia I. - ak ste investovali do fondov cez domácu správcovskú spoločnosť, zaplatíte zrážkovo daň 19 %, ak ste však investovali cez zahraničnú správcovskú spoločnosť, zaplatíte daň až 25 % (áno, podľa výšky základu dane od 19 do 25 %) a k tomu 12 % zdravotné odvody. Čudujem sa, že toto vám ešte nikto neoplieskal o hlavu!

 

3. Daňová diskriminácia II. - ak ste malý, teda bežný retailový klient, plaťte dane (donemoty), ak ste “veľký”, oslobodíme vás od ich platenia. Aspoň takto vyzerá novela zákona o dani z príjmov účinná od 1. 1. 2016, podľa ktorej sa po splnení časového testu predaj cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu nezdaňuje. Správne ste hádali, podielové fondy do kategórie cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu nepatria! Apropo, predkladateľ tejto legislatívy túto zmenu dôvodil zámerom zvýšiť obchodovanie na burze, teda tej našej. A hádajte čo? Prezrite si ročenku Burzy cenných papierov v Bratislave za rok 2016 a zistíte, že objem kurzotvorných obchodov klesol - strana 8.

 

4. Daňová diskriminácia III. - koncepčnou ani zmysluplnou formou daňovej podpory nemožno nazvať možnosť odpočítať si “až” 180 EUR ročne zo základu dane z príjmu (čistá uspora 34,20 EUR), aj to iba pri jednom z najmenej efektívnych spôsobov sporenia/investovania na dôchodok, teda DDS (III. pilier). Podpora by mala smerovať k oslobodeniu platenia dane z príjmu z kapitálového majetku po splnení istého časového testu (v našej legislatíve sme to mali niekedy do roku 2010-11) a mala by byť plošná, nielen pre tých, ktorý sú zamestnancami, ktorým je zamestnávateľ ochotný prispievať. Pre istotu by sa však takáto možnosť nemala vzťahovať na súčasné IŽP a KŽP. Aby sa poisťováci znovu nezačali nabalovať.

 

5. Požiadavky na povinné vzdelávanie a udeľovanie licencií predajcom finančných produktov - niekedy mám pocit, že po pártýždňovom kurze by som sa mohol stať plastickým chirurgom. Odpustite toto zveličenie, ale v réžii väčšiny sprostredkovateľských firiem je na prvom mieste vzdelávanie marketingové, teda predaj, predaj, predaj, výhody, výhody, výhody… Nikomu, ani NBS, ani žiadnemu ministerstvu neprekáža, že priemerný agent neovláda najjednoduchšie základy finančnej matematiky? Alebo nedokáže rozlíšiť medzi súčasnou a budúcou hodnotou? Skúšky na získanie licencie sú jeden trapas. Po pár hodinách učenia nimi úspešne prejde aj priemerný stredoškolák (aj ten slovenský, ktorý v PISA testoch už pomaly nebude mať kam klesať).

 

6. Keď sme už pri tom vzdelávaní a gramotnosti ako takej - čo robí školstvo, aby (aj) finančnú gramotnosť zvyšovalo? Čo robí regulátor, keď denne, niekoľkokrát za hodinu, na každom jednom tv alebo rádio kanále stále a dookola počuť niečo v zmysle, “…že jednoduchšie je splácať ako sporiť…”, “že so splátkovým festivalom si môžete dovoliť to, ono a ešte aj niečo navyše…”, “…že od okamžitej pôžičky vás delí iba pár klikov na vašom smartfóne…”. Vážení regulátori, robíte nič. Jedno veľké NIČ. Lebo súčasný stav vám vyhovuje. Každým nákupom na splátky dostanete okamžite DPH, každou odvysielanou reklamou dostanete DPH, ktorú môže napríklad “náš človek” použiť napríklad na kúpu Veyronu a parkovať ním napríklad na mieste vyhradenom invalidom. Ale to by bolo, aby voliči boli nielen finančne, ale aj všeobecne gramotní!

 

 

Záverom by som sa ešte navrhovateľov spomínanej novely chcel opýtať, lebo mi nie je jasné, či myslia “zlacnenie produktov pre klientov” a “zníženie nákladov finančných inštitúciám” vážne, keďže kroky robené v nedávnej minulosti, mi prídu kontraproduktívne. A mám na mysli tieto:

 

1) novela zákona o bankách účinná od 10. 6. 2013, ktorá zakázala bankám inkasovať poplatok za vedenie úverového účtu,

2) ďalšia novela tohto zákona účinná od 21. 3. 2016, ktorá stanovila max. sankciu/poplatok za predčasné vyplatenie úveru ručeného nehnuteľnosťou mimo výročia fixácie na 1 % z predtým bežne bankami aplikovaným poplatkom vo výške 4 až 5 % (navyše dnes existuje pár bánk, ktoré klientom ponúkajú, že sankciu z vyplácanej banky za klienta samy uhradia, alebo pri refinanci uhradia za klienta prvú splátku),

3) zavedenie špeciálneho odvodu vybraným finančným inštitúciám (tzv. banková daň), ktorej výška v roku 2013 6-násobne prekračovala priemer ostatných krajín EÚ, a z ktorej chcel súdruh pán Kažímír pred rokom plátať bezbrehé zlodejiny po Váhostave,

4) zrušenie tzv. rovnej dane, sadzba dane z príjmu pre korporát narástla v roku 2013 z 19 na 23 %, rok na to klesla na 22 a od tohoto roka je 21 %,

5) zavedenie špeciálneho odvodu pre neživotné poistenie vo výške 8 % od 1. 1. 2017, ktoré má podľa posledných odhadov dopad na rast poistného vo výške 10 - 15 %. 

 

Všetky vyššie uvedené spôsobili či rast nákladov alebo pokles výnosov a čistých ziskov finančných institúcií, či priamoúmerné zdraženie produktov klientom (alebo ich kombináciu). Takže Fico a Kažimír štát najskôr skásne finančné inštitúcie a potom im chce šetriť náklady… Hmmm, naozaj v tom nemám jasno.

 

Ešte jeden bonus. Z cenníkov jednotlivých poisťovní vyplýva a nákladové ukazovatele to jednoznačne dokazujú, že sporiť/investovať na dôchodok cez životné poistenie je ako urobiť si dieru do peňaženky. Jeden minister (ten čo od nás vyhral zlatú FICU - finančnú kačicu) v tom zjavne jasno nemá, keď si na kameru dovolí povedať, že “…ľudia by sa mali na dôchodok pripoistiť napríklad životnou poistkou” (zdroj: https://www.facebook.com/financnetrhy/videos/1032388280135924/). Toto netreba ani okomentovať.

 

Trh finančného sprostredkovania a samotní spotrebitelia na finančnom trhu si vyššiu kvalitu a menej predajcov - šmejdov jednoznačne zaslúžia. Len nie prostredníctvom prvého návrhu Ministerstva financií.

 

 

Autor článku je zakladateľ a analytik portálu transparentne.info, od roku 2005 sa venuje finančnému sprostredkovaniu. Ako prvý a jediný prostredníctvom transparentne.info uverejňuje nákladové ukazovatele finančných produktov a pranieruje nečestné praktiky agentov a ich materských sprostredkovateľských spoločností pri predaji finančných produktov; v sérii článkov spred dvoch rokov ostro kritizoval klamlivé materiály Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v súvislosti s listami zasielanými k poslednému otvoreniu II. piliera.

 

Autor obrázku: Marie-Lan Nguyen, commons.wikimedia.org