O životnom poistení

Životné poistenie je nástroj ochrany pred stratou príjmu, prostriedok ako zabrániť finančnej katastrofe v prípade neočakávanej životnej alebo zdravotnej situácie.

Jeden z jeho typov - Investičné životné poistenie - je nástroj, ktorý v sebe spája dva produkty:

  1.  zabezpečenie/ochranu príjmu a
  2.  investovanie prostredníctvom podielových fondov.

Primárnou funkciou je vždy poistenie, investovanie alebo sporenie vždy až sekundárnou. Stačí sa pozrieť na všeobecné poistné podmienky v produktoch investičného životného poistenia a zistíme, že o investovaní je tam zmienka na stranu až dve a o poistení je tam elaborát aj na desiatky strán.

Investičné životné poistenie má svoje miesto v portfóliu klienta, prax však ukazuje, že jeho sekundárna funkcia je vo väčšine prípadov preceňovaná. Z jednoduchého dôvodu, a tým je provízia.

Vo všeobecnosti sporenie cez životné poistenie vhodné nie je.

Investičné životné poistenie je vhodné použiť, keď v porovaní s rizikovým poistením poskytuje vyššiu flexibilitu a nižšiu cenu poistného krytia. To je možné najmä kvôli faktu, že za riziko akejkoľvek smrti väčšina poisťovní v IŽP účtuje prirodzené poistné, ktoré je v nižšom veku nižšie a tým nedochádza k predpisu priemernej sadzby (tzv. fixné poistné) za toto riziko, ktoré by bolo na začiatku vyššie, čo je typické pre rizikové poistenie. Vytvára sa tým aj "rezerva" (podielové jednotky), ktorá môže slúžiť na dočasné platobné prázdniny alebo vyrovnanie schodku za vyššie prirodzené poistné v staršom veku. Menej dôležitou do konca roka 2010 bola v prospech IŽP odpočítateľná položka zo základu dane vo výške 398,33 EUR.

V neprospech IŽP ako nástroja sporenia hovorí fakt, že investovať pravidelne prostredníctvom podielových fondov je možné cez programy pravidelného investovania a to:

  • s podstatne nižšími nákladmi a
  • s podstatne vyššou flexibilitou

Typickými poplatkami, ktoré poisťovne účtujú na ťarchu klienta sú:

  1. počiatočné náklady vo forme počiatočných podielových jednotiek alebo alokačného percenta,
  2. variabilné poplatky vo forme nákupného poplatku alebo rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou podielových jednotiek,
  3. administratívne poplatky vo forme poplatku za vedenie účtu, inkasného poplatku alebo poplatku za platbu poštovou poukážkou.

Bežnou praxou poisťovní je používanie tzv. sekundárneho management fee. Ide o poplatok za správu aktív, hoci za správu aktív zodpovedá správcovská spoločnosť, ktorá za výkon svojej práce berie odplatu v podobe správcovského poplatku. Poisťovne argumentujú, že aktívne prispôsobujú portfólio situácii na trhoch. História až na výnimky potvrdzuje, že pasívny spôsob správy prináša vyššiu celkovú výnosnosť a navyše samotná správcovská spoločnosť má do určitej miery možnosť ovplyvniť zloženie aktív daného fondu. Preto existenciu sekundárneho management fee považujeme za minimálne otáznu.

Relatívne veľká skupina finančných sprostredkovateľov a ich sietí považuje IŽP za vhodný nástroj sporenia z dôvodu, že klient je takto donútený platiť a nasporiť si na daný cieľ (najčastejšie dôchodok). I keď neexistujú žiadne oficiálne čísla o pretrvaní zmlúv IŽP na Slovensku, môžeme si pomôcť dátami z ČR, ktoré hovoria v neprospech tohto argumentu - priemerná doba trvania poistnej zmluvy je medzi 8 až 13 rokov, hoci uzavreté boli priemerne na 25 rokov. Neoficiálne údaj za pretrvanosť zmlúv u nás je ešte o niečo nižší.